Kabát vlnený s odznakmi na klope Bulharsko Varšavská zmluva originál

Podrobný popis

Kabát vlnený s odznakmi na klope Bulharsko Varšavská zmluva originál

• Bulgarian Army Coat Wool Gray.
• Dlhý zimný kabát pod kolená do chladného zimného počasia z výstroja pozemných ozbrojených síl bulharskej armády.
• Zapínanie prednej chlopne na 6 plastových gombíkov s hviezdou a kovové háčiky pre pohodlné obliekanie.
• Dve predné vrecká na ruky kryté chlopňou.
• S vyhrnutými rukávmi zvýrazňujúci armádny štýl.
• Vnútorná bavlnená podšívka.
• Hodnostné náramenníky s červenou líniou.
• Klopové nášivky s červeným lemovaním, doplnené zlatistými odznakmi so štátnym levom Bulharských ozbrojených síl.
  
• Na zadnej vonkajšej strane v úrovni pása sťahovací popruh na dva gombíky.
• Kabáty sú po celej dĺžke neolemované.
• Veľmi kvalitný a hutný vlnený materiál z obdobia studenej vojny/sovietskej éry podľa Varšavského paktu.
• Vyrobené v Bulharsku (Bulharská ľudová republika) v priebehu 60. rokov 20. storočia.
• Zánovný stav (jedná sa o nepoužitý tovar, kabáty nesú stopy dlhodobého skladovania, zaprášené, ošetrené naftalínom / naftalenom proti moliam, vyradené z armádnych zásob).

Farba: uhľovo sivá Charcoal Grey

Materiálové zloženie: vlnená zmes, bavlna

Hmotnosť: cca 2,2 kg (veľkosť IV A)

Výrobca: ЗАВОД ХР БОТЕВ КАДОФЕР (výrobné závody Kalofer)

Armádny originál

VEĽKOSŤ	IA	IB	II A	II B	III A	III B	III C	VI A	IV B	IV A	IV C	VA	VB
Výška v cm	123	119	124	118	130	126	114	135	129	130	131	130	126
Obvod hrude v cm	106	106	112	106	116	112	104	122	116	116	112	126	126
Dĺžka rukávov od ramena v cm	62	61	64	62	64	65	62	68	59	62	63	68	64
Šírka ramena v cm	16	15	16	16	16	15	15	16	17	17	15	18	20
Jedná sa o orientačné miery oblečenia, nie tela

Varšavská zmluva (oficiálne Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci) bol vojenský pakt ôsmich európskych krajín východného bloku, existujúci v rokoch 1955 až 1991.

Vznikla na základe Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci podpísanej 14. mája 1955 Albánskom, Bulharskom, Československom, Maďarskom, NDR, Poľskom, Rumunskom a ZSSR vo Varšave.

Formálne bol reakciou na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstup Západného Nemecka do NATO.

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovie. . Invázie sa nezúčastnilo aj Rumunsko.

V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, avšak po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola rozpustená 25. februára 1991 na mimoriadnej schôdzke Politického poradného výboru v Budapešti. úplné ukončenie platnosti zmluvy, ktoré ostatní členovia prijali a príslušný protokol zástupcovia vlád šiestich zostávajúcich členov podpísali na schôdzke výboru 1. júla 1991 v Prahe v Černínskom paláci.

Po rozpade Sovietskeho zväzu založilo v roku 1992 niekoľko bývalých sovietskych republík nový vojenský pakt Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti.

Cieľom Varšavskej zmluvy bolo podriadiť armády členských štátov sovietskemu veleniu, legitimizovať pobyt sovietskych vojsk na území niektorých členských štátov, koordináciu politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. k severoatlantickému paktu. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.

Velenie sídlilo v Moskve av jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. ozbrojených síl.

Jediná vojenská operácia všetkých členov Varšavskej zmluvy (mimo Rumunska a Albánska) bola invázia vojsk do Československa 21. augusta 1968.

Varšavská zmluva sa navonok tvárila ako obranný pakt, ale v dochovaných operačných plánoch sa počítalo s rýchlou likvidáciou útoku NATO a následným obsadením západnej Európy v priebehu niekoľkých týždňov.

Studená vojna (anglicky Cold War, rusky холоднá вайна) prebiehala zhruba v rokoch 1947-1991. Bol to stav politického a vojenského napätia medzi komunistickými štátmi, najmä Sovietskym zväzom (ZSSR) a jeho satelitnými štátmi a spojencami, a západným svetom, najmä Spojenými štátmi americkými (USA) a ich spojencami.

Studenej vojne predchádzali dve veľké katastrofy, prvá a druhá svetová vojna, ktoré prebehli v rokoch 1914–1918 a 1939–1945. V dôsledku týchto udalostí sa svetové spoločenstvo dohodlo na založení Organizácie Spojených národov, skrátene OSN. 1945, je stanovené, že štáty a národy, ktoré sa stali členmi OSN, sa zaväzujú „uchrániť budúce pokolenie pred metlou vojny, ktorá dvakrát za nášho života priniesla ľudstvu nevýslovné strasti.“ Použitie sily je podľa Charty OSN legitímne iba vtedy, keď bolo schválené Bezpečnostnou radou OSN.

Väčšina vojnových či ozbrojených konfliktov, ktoré prebehli v období studenej vojny, sa síce svojím charakterom od seba veľmi podstatne líšia, majú však ako spoločný znak, že neboli legálne, pretože neboli schválené formou záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady. ktorými stála snaha organizovaným násilím či krutosťou donútiť protivníka, aby zmenil svoje správanie, a viedli k strate ľudských životov, byť považované za odsúdeniahodné.

Studená vojna, ktorá začala zhruba roku 1947 a trvala až do rozpadu Sovietskeho zväzu roku 1991, síce neprerástla v skutočné vojnové stretnutie, stret medzi oboma veľmocami však nemohol byť ničím iným ako treťou svetovou vojnou a prvou jadrovou vojnou, do ktorej by bola pravdepodobne zapojená planéta Okrem toho sa na zvyšku zemegule odohrávalo mnoho ďalších. konfliktov, v ktorých sa bojovalo „v zastúpení“ týchto superveľmocí. Viedli sa vojny medzi regulérnymi ozbrojenými silami, vojny proti civilistom, občianskej vojny a novo sa začalo hovoriť o teroristickej vojne ao vojne proti teroru.[1] metódami, predovšetkým budovaním vojenských koalícií, zástupnými vojnami, závodmi v zbrojení, vojenskou a ekonomickou pomocou zraniteľným štátom vo vlastnej sfére vplyvu, špionážou, propagandou, hospodárskymi blokádami (napríklad tzv. obilným embargom USA voči ZSSR), predháňaním sa v technickej vyspelosti (napríklad vesmírnymi závodmi) a tiež rivalitou pri športových .

Napriek tomu, že ZSSR aj USA patrili v druhej svetovej vojne medzi Spojencov, nezhodli sa v politickej filozofii av názoroch na usporiadanie povojnového sveta. vytvorením vojenského zoskupenia zvaného Varšavská zmluva (1955 – 1991) a hospodárskeho spoločenstva zvaného Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) naopak vytvorili západný blok zo štátov západnej Európy, ako hlavnú stratégiu používali doktrínu zadržiavania (containment) komunizmu – ako ideológie aj štátneho usporiadania – ak tomuto účelu založili niekoľko zmluvných organizácií, napr. Severoatlantickú alianciu (North Atlantic Treaty Organization, NATO). Niektoré štáty, ktoré zostali mimo dvoch rivalizujúcich spoločenstiev, vytvorili Hnutie nezúčastnených krajín.

USA vyhlásilo Marshallov plán, aby zaistilo rýchlejšiu obnovu povojnovej Európy, ale Sovietsky zväz nenechal žiadny zo štátov východného bloku plán prijať. režim zvrhnúť, čo prinieslo zmiešané výsledky.

Studená vojna zaznamenala obdobie relatívneho pokoja aj vysokého medzinárodného napätia – napr. berlínska blokáda (1948–1949), kórejská vojna (1950–1953), druhá berlínska kríza (1961), vojna vo Vietname (1959–1975), , sovietska vojna v Afganistanu (1979 – 1989) alebo skúšobný jadrový útok NATO Able Archer 83 (1983).

V 80. rokoch USA pod Reaganovou doktrínou zvýšili diplomatický, vojenský a ekonomický tlak na Sovietsky zväz v čase, keď tento štát trpel ekonomickou stagnáciou. a glasnosť (slovensky „otvorenosť“; cca 1985).Spolu s ďalšími faktormi prispeli tieto reformy de facto k rozpadu Sovietskeho zväzu a celého východného bloku.