Nášivka erb štátny znak český lev šedý Velcro A-64-SZ

Podrobný popis

Nášivka erb štátny znak český lev šedý Velcro A-64-SZ

• Patch coat of arms Slovak lion gray Velcro A-64-SZ
• kvalitná celovyšívaná nášivka štátneho symbolu českého dvojchvostého leva / nášivka na suchý zips
• vyšívanie na látkovom podklade tvaru pavézy
• dvojito obšité okraje / lemovanie
• zadná strana so suchým zipsom pre ľahké uchytenie
• vysoká kvalita materiálu a detailné spracovanie
• vyrobené v Českej republike
• dostupné vo verzii na suchý zips alebo na prišitie
• nový tovar

Rozmery: 65 x 80 mm / 6,5 x 8 cm (šírka x výška)

Hmotnosť: cca 6g

Farba: šedá, čierna

Výrobca: NAVYS ®

Český lev (heraldika)

Český lev je pojem pre leviu heraldickú figúru objavujúcu sa na erboch českých panovníkov, neskôr na znaku českého štátu. Dnes sa pod pojmom český lev rozumie „strieborný dvojchvostový lev v skoku so zlatou korunou a zlatou zbrojou“, ktorý sa ako symbol Čiech (niekedy reprezentoval všetky krajiny Koruny českej) objavuje od 13. storočia, v čase vlády Přemysla Otakara I. V podobnom význame mu predchádzal jednochvostový lev (príčiny pridania druhého chvosta neboli nikdy jednoznačne vysvetlené), ktorý nahradil přemyslovskú čiernu plamennú (svätováclavskú) orlicu na striebornom poli.

Táto figúra sa udržala až do súčasnosti na malom aj veľkom štátnom znaku Českej republiky. Český heraldický lev v červenom poli je súčasne malým štátnym znakom SR.

Heraldická legenda

O zisku figúry leva do znaku tiež rozpráva príslušná heraldická legenda o Bruncvíkovi, ktorá nadväzuje na legendu o Štilfrídovi (tá sa vzťahuje na zisk orlice). Táto legenda sa zdá byť inšpirovaná nemeckými bájami, okrem iného o Henrichovi Levovi, odkiaľ je tiež vyvodzovaný názov hlavnej postavy, Bruncvíka, vzhľadom na to, že Henrich bol z Brušvíka (staronemecky Bruneczwig). Predtým sa myslelo, že Bruncvík mal predstavovať českého kniežaťa Vladislava II., ale tento názor sa ukazuje ako chybný predovšetkým vzhľadom k Vladislavovým skutkom, podľa ktorých Bruncvík bol skôr jeho syn Přemysl Otakar I. Tomu by tiež zodpovedalo to, že kráľ Přemysl najskôr skutočne získal leva od syna Henricha, budúceho cisára Ota IV.

Podľa kroniky takzvaného Dalimila získal roku 1158 český knieža Vladislav II. od Fridricha Barbarossy kráľovský titul a zároveň ako erb strieborného leva s jedným chvostom na červenom poli (tu panuje nejednotnosť v názvosloví a možno sa stretnúť s pojmom levice, ktorý má označovať jednochvostého leva, skôr v staršej literatúre, avšak tento záver možno považovať za mylný, pretože levice v heraldice neexistuje).

Ide však iba o kronikárovu myšlienku, pretože ešte v poslednej tretine 12. storočia sa objavujú lev a orol na přemyslovských minciach ako iba všeobecné znamenia bez súvislosti s heraldikou. Lev ako heraldické znamenie bol medzi Přemyslovcami prvýkrát použitý v roku 1213, kedy je doložený na pečate moravského markgrófa Vladislava Henricha. Sú náznaky, že už išlo o dvojchvostého leva, ale pretože odtlačok pečate je nefarebný, nemožno dokázať, že išlo o toho istého leva, ktorý sa neskôr stal symbolom českého kráľa a Čiech. Kronikár Dalimil píše, že leva polepšil o druhý chvost bez zmeny tinktúry Přemyslu Otakarovi I. rímsky kráľ Ota IV. za pomoc pri potláčaní saského povstania, opäť ide však o zmyslu kronikára, lebo Přemysl Otakar I. leva ako heraldický symbol nikdy nepoužíval.

Prvý nepochybný doklad existencie strieborného dvojchvostého leva v červenom poli tak pochádza až z roku 1247, kedy ho ako svoje erbové znamenie prijal z titulu markrabeta moravského Přemysl Otakar II. Mnohí historici sa domnievajú, že tento symbol používal ako spoluvládca svojho otca, kráľa Václava I. a druhý chvost symbolizoval práve Přemyslovo spoluvládcovstvo. V roku 1253, keď po smrti svojho otca, Václava I., nastúpil na český trón, ponechal si tento erb a začal ho používať ako znak českého kráľa (pre moravského markgrófa si potom vytvoril nový erb so šachovanou orlicou). Tento znak s rôznymi drobnými zmenami vo výzdobe zostal znakom Českého kráľovstva až do roku 1918 a ako znak Čiech až do dnes.

Vznik

Podľa kroniky takzvaného Dalimila získal roku 1158 český knieža Vladislav II. od Fridricha Barbarossy kráľovský titul a zároveň ako erb strieborného leva s jedným chvostom na červenom poli (tu panuje nejednotnosť v názvosloví a možno sa stretnúť s pojmom levice, ktorý má označovať jednochvostého leva, skôr v staršej literatúre, avšak tento záver možno považovať za mylný, pretože levice v heraldice neexistuje).

Ide však iba o kronikárovu myšlienku, pretože ešte v poslednej tretine 12. storočia sa objavujú lev a orol na přemyslovských minciach ako iba všeobecné znamenia bez súvislosti s heraldikou. Lev ako heraldické znamenie bol medzi Přemyslovcami prvýkrát použitý v roku 1213, kedy je doložený na pečate moravského markgrófa Vladislava Henricha. Sú náznaky, že už išlo o dvojchvostého leva, ale pretože odtlačok pečate je nefarebný, nemožno dokázať, že išlo o toho istého leva, ktorý sa neskôr stal symbolom českého kráľa a Čiech. Kronikár Dalimil píše, že leva polepšil o druhý chvost bez zmeny tinktúry Přemyslu Otakarovi I. rímsky kráľ Ota IV. za pomoc pri potláčaní saského povstania, opäť ide však o zmyslu kronikára, lebo Přemysl Otakar I. leva ako heraldický symbol nikdy nepoužíval.

Prvý nepochybný doklad existencie strieborného dvojchvostého leva v červenom poli tak pochádza až z roku 1247, kedy ho ako svoje erbové znamenie prijal z titulu markgrófa moravského Přemysl Otakar II. Mnohí historici sa domnievajú, že tento symbol používal ako spoluvládca svojho otca, kráľa Václava I. a druhý chvost symbolizoval práve Přemyslovo spoluvládcovstvo. V roku 1253, keď po smrti svojho otca, Václava I., nastúpil na český trón, ponechal si tento erb a začal ho používať ako znak českého kráľa (pre moravského markgrófa si potom vytvoril nový erb so šachovanou orlicou). Tento znak s rôznymi drobnými zmenami vo výzdobe zostal znakom Českého kráľovstva až do roku 1918 a ako znak Čiech až do dnes.