Nosný kožený remeň na pušku Mosin-Nagant hnedý ZSSR Rusko originál

Podrobný popis

Nosný kožený remeň na pušku Mosin-Nagant hnedý ZSSR Rusko originál

• Dvojbodový kožený popruh legendárnej opakovacej sovietskej pušky Mosin-Nagant.
• Popruhy sú vyrobené z kvalitného materiálu živočíšneho pôvodu v období druhej svetovej vojny (WWII.)
• Ľahko nastaviteľná dĺžka popruhu.
• Konce remeňa sú opatrené dvoma koženými upínacími remienkami so zaistením na kovový tŕň.
• Poctivé prešívanie.
• Vhodné aj pre podobné zbrane.
• Zánovný stav (nepoužitý tovar, remene nesú stopy dlhodobého skladovania, vyrobené prevažne v 40. rokoch 20. storočia, môžu mať drobné vizuálne vady, zbraň nie je súčasťou dodávky, vyradenej z armádnych zásob).

Farba: tmavo hnedá

Dĺžka popruhu: cca 130 cm

Šírka popruhu: 35 mm (3,5 cm)

Hrúbka popruhu: 3 mm

Hmotnosť: cca 180 g

Materiálové zloženie: prírodná useň (pravá koža), mosadz

Armádny originál

Mosín-Nagant

Mosin-Nagant je označenie pre niekoľko typov opakovacích pušiek vyrábaných na území Ruska a Sovietskeho zväzu. Išlo o päťrannú, vojenskú opakovaciu pušku s vnútorným zásobníkom, vyvinutú v rokoch 1882 až 1891 a používanú ozbrojenými silami Ruskej ríše, Sovietskeho zväzu a rôznych ďalších krajín. Ide o jednu z najviac masovo vyrábaných vojenských palných pušiek v histórii s viac ako 37 miliónmi vyrobených kusov od svojho vzniku v roku 1891 a napriek svojmu veku sa používa v rôznych konfliktoch po celom svete až do súčasnosti. Primárne je komorovaná pre pôvodný náboj 7,62 × 54 mm R.

Pušky a karabíny Mosin tvorili hlavnú streleckú výzbroj ruských a sovietskych vojsk v priebehu prvej i druhej svetovej vojny. Preslávil ju okrem iného najúspešnejší fínsky ostreľovač Simo Häyhä a napríklad sovietsky ostreľovač Vasilij Zajcev.

História

Prvá časť označenia pochádza z mena Sergeja Mosina, ktorý bol dôstojníkom ruského delostrelectva a pracoval ako zbrojný inžinier cárskeho arzenalu v Tule. Okolo roku 1885 sa zapojil do výskumu, ktorého cieľom bolo vyvinúť novú pušku pre cársku armádu. Ruské vojsko do tej doby používalo jednoranné pušky Berdan 2, ktoré boli zúfalo zastarané. Prvé skúšky tejto zbrane sa uskutočnili v roku 1890.

K Mosinovej jednorannej puške sa potom pripojila schránka na päť nábojov bratov Émila a Léona Nagantových. Vojenské jednotky dostali túto zbraň prvýkrát v roku 1891.

Oficiálne označenie pre Mosin-Nagant znelo v tej dobe Trechlinejnaja vintovka obrazca 1891 goda – trojčiarková puška vzor 1891 (trojčiarková je označenie pre kalibru – jedna čiarka je 0,1 palca, 3 čiarky sú 0,3 palca, teda 7,62 mm). Ako prvá vyrobila 500 000 týchto zbraní francúzska zbrojovka Manufacture d'armes de Châtellerault. Ruské továrne nabrali dych až v roku 1893, keď v trojročnom období vyrobili viac ako 1,4 milióna týchto pušiek. Tieto pušky sa osvedčili v prvej svetovej vojne, keď Rusko dodalo Srbsku 120 000 pušiek vzoru 1891.

Od roku 1907 sa začali vyrábať karabíny s hlavnou skrátenou na 510 mm (karabina Mosin-Nagant vzor 1907). V roku 1910 prebehla prvá modernizácia pušiek a karabín Mosin-Nagant (puška vzor 1891/10 a karabína vzor 1910). Hlavnou zmenou bolo zavedenie nového rámčeka hľadia pre streľbu nábojmi so zahrotenou špičkou strely, ktoré mali trochu odlišné balistické vlastnosti. Líšil sa od staršieho typu prehnutým tvarom.

V priebehu prvej svetovej vojny mnoho pušiek mosín ukoristili Ústredné mocnosti. Rakúsko-uhorská armáda dokonca okolo 45 000 kusov adaptovala na svoj náboj 8 mm mannlicher a zaradila ich do svojej výzbroje.[3] Po prvej svetovej vojne potom puška mosín zostala vo výzbroji mnohých štátov bývalého cárskeho Ruska, prípadne vo výzbroji zoskupení, na ktorej sa zúčastnila ruskej občianskej vojny. Vo Fínsku potom dokonca tamojšie zbrojovky vyrábali vlastné varianty pušky mosín s drobnými obmenami (ale v pôvodnom kalibru).

Roku 1922 bolo rozhodnuté, že do výzbroje Červenej armády bude prijatý iba dragúnsky variant pušky Mosin ako jednotná puška. V roku 1930 puška Mosin-Nagant vzor 1891 prešla omladzovacou kúrou, z ktorej vzišli zbrane známe pod názvom vzor 1891/30 alebo vzor 1891/1930. Bola zjednodušená technológia výroby. Stupňovité rámčekové plexi s niekoľkými zárezmi a so stupnicou v krokoch bolo nahradené novším sektorovým s metrickou stupnicou. Zmenený bol tvar mušky, objavilo sa vrchnák mušky (napred na tuleji bodáka, neskôr na základni mušky). Skoršie uzavreté objímky pažby boli nahradené delenými odpruženými. Pôvodné hranaté puzdro záveru zmenené na okrúhle, zádržka nábojov v zásobníku spojená s vyhadzovačom bola teraz vyrábaná z dvoch súčiastok.

Od roku 1931 bola zavedená pušky Mosin 1891/30 s optickým hľadím, dole ohnutou kľukou záveru, menšími výrobnými toleranciami a kvalitnejším spracovaním vývrtu hlavne. Používal sa zameriavací ďalekohľad typu PE zväčšujúci 4x alebo typ PU zväčšujúci 3,5x. Výroba začala roku 1932, kedy bolo zhotovených iba 749 ks a postupne vzrastala. Roku 1938 bolo napríklad vyrobených už 19 545 ks ostreľovacích pušiek Mosin. Pretože sa ostreľovacia varianta samonabíjacej pušky SVT-40 príliš neosvedčila, ostreľovacia puška Mosin zostala vo výzbroji po celú druhú svetovú vojnu až do 60. rokov, kedy bola konečne nahradená ostreľovacou puškou SVD.

Zo staršieho modelu vzor 1907 vznikla roku 1938 karabína Mosin-Nagant vzor 1938 určená pre jazdectvo, spojárov a špecialistov. Od nej bola v roku 1944 odvodená karabína vzor 1944 (líšila sa iba sklopným bodákom pozdĺž hlavne). Karabina vzor 1944 mala tvoriť štandardnú výzbroj pechoty a spolu s jej zavedením do používania bola ukončená výroba skoršej pušky M 1891/30.

Pušky s odsuvným valcovým záverom boli počas druhej svetovej vojny úspešne nahradené samonabíjacími puškami Tokarev SVT-40 a Simonov SKS-45, ktoré ďalej nasledoval legendárny model AK-47. Napriek tomu sa puška Mosin-Nagant používala až do konca päťdesiatych rokov a ešte dodnes sa používa nielen pri prehliadkach ale aj pri rôznych čestných jednotkách a karabíny vzor 1938 a 1944 sa ešte aktívne používajú v Číne a na Ďalekom východe.