Peňaženka s nášivkou EDELWEISS flecktarn alpská plesnivca 30925X

Podrobný popis

Peňaženka s nášivkou EDELWEISS flecktarn alpská plesnivca 30925X

• kvalitná peňaženka v maskovaní flecktarn nemeckého Bundeswehru
• zapínanie na suchý zips
• 4 praktické priehradky
• kvalitná výšivka alpskej plesnivca Edelweiss
• nový tovar

Farba: maskovanie flecktarn, biela, žltá

Materiál: 100% nylon

Rozmery:

• zatvorená: cca 13,5 x 9,7 x 2,5 cm
• otvorená: cca 13,5 x 31,5 x 0,5 cm

Výrobca: MFH ®

Edelweiss

Abwehrgruppe 218, tiež známa pod krycím menom Edelweiss alebo Kampfgruppe Edelweiss, bola špeciálna protipartizánska jednotka pôsobiaca počas druhej svetovej vojny na území Slovenska. Bola súčasťou slovenského Streifkorpsu s pôvodným krycím názvom "Jozef", ktorý bol nasadený od začiatku povstania na Slovensku. Edelweiss vznikol spoločne so sesterskou jednotkou Einheit Jozef 6. októbra 1944 ktorého jadrom boli dobrovoľníci zo Slovenskej pracovnej zložky – SPS. V období od 12. septembra do 5. októbra pôsobila v rámci Jagdverbande Slowakei spoločne s POHG. Od 21. septembra bola včlenená do SS-Jagdeinsatz Slowakei.

Ústredie jednotky sa nachádzalo v Žiline av Kremnici, a do konca decembra mal okolo 250 členov. Veliteľom bol sudetský Nemec z Liberca major SS-Sturmbannführer Erwein von Thun-Hohenstein., zástupcom Hauptsturbannführer König. Veliteľom slovenskej roty bol do 15.12. Martin Kaniok a jeho zástupcom bol Oberfeldwebel Novák-Ullrich. Od 16.12.bol veliteľom kpt. Ladislav Nižňanský. Duchovným správcom bol Zelina Fridrich.

Organizácia

Jednotka Abwehrgruppe 218 "Edelweiss" mala približne 250-350 mužov v 4 oddieloch:

• Partizánsky oddiel, 25 nemeckých poddôstojníkov a dôstojníkov pod priamym velením majora Erweina von Thun-Hohensteina
• Kozácký oddiel, 45 mužov pod vedením šikovateľa Berlisova
• Kaukazský oddiel, 40-50 mužov pod vedením šikovateľa Chana
• Slovenský oddiel mal 130-236 mužov pod vedením Martina Kanioka a kpt. Ladislava Nižňanského
  • 1.čata Tomík Ján (*26.10.1897)
  • 2.čata Maťko Karol (*1.1.1912)
  • 3. čata Hodas Pavol (16.12.1908)
  • 4. čata Gúrsky Bartolomej (26.8.1923)

Dejiny jednotky

Vytvorením antipartizánskej jednotky bol v septembri 1944 vo Viedni poverený major Erwein von Thun-Hohenstein, ktorý mal už predtým skúsenosti s vytváraním podobných jednotiek na území ZSSR, pôsobil aj v jednotke Abwehru Brandenburg. Protipartizánska jednotka niesla krycí názov Edelweiss (nemecký názov rastliny Plesnivec alpský). Veliteľmi oddielov jednotky boli nemeckí dôstojníci oddielov Brandenburg. Thun-Hohensteinov zástupca bol kapitán König. Mužstvo tvorili občania ZSSR, Ukrajinci, príslušníci kaukazských národov, Nemci a Slováci. Slováci pridelení k jednotke boli dobrovoľníkmi vybranými z radov bývalých príslušníkov Špeciálnej jednotky Slovenskej pracovnej služby. Výcvik jednotky prebiehal počas septembra v Nemci okupovanej Žiline. Slovenský oddiel najskôr viedol strážnu službu u Budatína a budoval zákopy pri Varíne. Špecializovaný výcvik smeroval k boju proti partizánom, prebehol spoločne s jednotkou Einheit Jozef od 5.10.-30.10. v Rarborku u Malaciek. Súčasťou bol vojenský a ženijný výcvik, najmä nácviku prečesávania lesov a nočných poplachov. Za súčasť Abwehrgruppe 218 bol prijatý po úspešných protipartizánskych akciách v priestore Počúvadlo a Jabloňov-Nová Baňa, ktorá prebehla od 19. - 26. novembra 1944.

Príslušníci Abwehrgruppe 218 boli dobre vyzbrojení a vybavení. Používali výzbroj nemeckej, československej a sovietskej výroby. Nosili nemecké aj slovenské uniformy a od februára uniformy Waffen-SS. Väčšina oddielu bola vyzbrojená československými puškami vz. 24, v menšom meradle potom nemeckými Kar98k. Vojaci boli vyzbrojení aj granátmi a ďalšími podpornými zbraňami, vrátane relatívne veľkého počtu guľometov. Jednotka mala aj mínometnú čatu.

Medzi najznámejšie akcie jednotky mal byť útok na partizány vyprázdnené dediny Kľak (21. januára 1945) a Ostrý Grúň (24. januára 1945). Tieto prepadové akcie, pri ktorých došlo k brutálnym masovým vraždám civilného obyvateľstva sú považované za jedny z najbrutálnejších nacistických odplatných akcií na území Slovenska. O tom, že za týmito útokmi stojí jednotka SS-Edelweiss sa začalo hovoriť až mnoho rokov po vojne, keď sa hľadal vinník. Týchto represívnych akciách sa nezúčastnila celá jednotka Edelweiss. Veliteľ slovenského oddielu Ladislav Nižňanský bol podľa vlastného tvrdenia s časťou svojej jednotky v tom čase prenasledoval v okolitých horách partizánmi. Ohľadne celej záležitosti sa konalo niekoľko súdov. Prvý súd v roku 1962 v Československu odsúdil Nižňanského na trest smrti v jeho neprítomnosti. V roku 2005 sa konal ďalší súd v Mníchove ale, korunný svedok nemohol potvrdiť, či na mieste masakru Nižňanský skutočne bol. Jeho výpoveď bola tiež spochybnená súdnym znalcom a Nižňanský bol z väzby prepustený. Sudca v Mníchove vyhlásil, že „ podozrenie proti obžalovanému trvá, nemožno ich už ale považovať za dôvodné. Na Slovensku sa tiež konala revízia súdu z roku 1962 a rozhodlo sa o znížení z trestu smrti na trest na doživotie a požiadalo Nemecko o vydanie. K tomu však nedošlo a Nižňanský v roku 2012 zomrel.

Medzi ďalšie významné akcie jednotky patrilo aj zajatie príslušníkov styčných misií západných Spojencov OSS pod vedením poručíka Jamesa Holt Greena a SOE majora Johna Sehmera 26. decembra 1944 v oblasti Veľkého boku v Nízkych Tatrách. Za túto akciu bolo velenie jednotky špeciálne pochválené Heinrichom Himmlerom a Thun dostal vojnový kríž. V dôsledku postupu sovietskych, československých a rumunských vojsk bol oddiel stiahnutý smerom na Makov. V jednotke sa množili dezercie, najmä Slovákov, ktorí chceli zostať v krajine a vrátiť sa do svojich domovov, zatiaľ čo Nemci a príslušníci národov ZSSR ustupovali s rozhodnutím vzdať sa západným Spojencom. Začiatkom apríla sa jednotka presunula na Moravu na Vsetínsko do Liptálu a Veľkých Karlovíc. kde spolu s ďalšími nemeckými jednotkami začala ústup smerom Olomouc-Tábor a nakoniec sa 5. mája pripojili k vojenskej kolóne, ktorá smerovala do Tábora. Počas ústupu bola jednotka zajatá Červenou armádou a veliteľ jednotky Erwein Thun Hohenstein bol pravdepodobne sovietov popravený v roku 1946 .

Celkovú bilanciu jej represívnej činnosti nemožno v dostupných archívoch presne doložiť, pretože správa fondu MV 325-39-4 SNB pravdepodobne spojila všetku činnosť jednotky Edelweiss spoločne s menším oddielom Einheit Jozef dohromady a je tu pod hlavičkou Edelweiss mylne uvedený aj kompletný zoznam všetkých príslušníkov Jagdeinsatz Slowakei 232 slovenskej národnosti. Tento zoznam "Jozef" obsahuje aj české mená a obete decimácie Prlova.