Puzdro pogumované na bodák SA58 protichemické vojsko AČR originál

Podrobný popis

Puzdro pogumované na bodák/bajonet SA58 protichemické vojsko AČR originál

Bodák vzor 58 je štandardným príslušenstvom samopalu vzor 58, vyrábaného v Českej zbrojovke Uherský Brod.

• Ochranné puzdro na koženú pošvu československého bodáka vzor 58 / Vz.58 (gumové puzdro na bodák - bajonet ČSLA/AČR k Sa58).
• Navrhnuté ako súčasť vybavenia protichemickému odevu FOP-96 - nahrádzajúcemu ekvivalentu československého OPCH 70 tzv. "Atombordel".
• Opasková sumka na bodák k samopalu SA 58.
• Zapínanie na plastový čap.
• Prešívaná, silne pogumovaná konštrukcia odolná proti vlhkosti.
• Nosenie nasunuté na opasku do maximálnej šírky 70 mm.
• Variant púzdra pre pravostranné použitie (pre praváka) uchytené na ľavej strane opasku.
• Vyrobené v Českej republike z prvotriednych materiálov na začiatku 21. storočia (prevažne rok 2002, 2003, 2004, 2006).
• Používané chemickými vojskami ozbrojených síl Armády Českej republiky (AČR).
• Ilustratívne fotografie - bodák nie je súčasťou.
• Zánovný stav (púzdra sú nepoužité, dlhodobo skladované, prevažne ošetrené mastencom/kĺzkom proti prirodzenému starnutiu materiálu, vyradené z armádnych zásob).

Farba: zelená khaki

Rozmery: cca 32 x 5,5 cm

Materiál: pogumované plátno

Hmotnosť: cca 33 g

Armádny originál Československej ľudovej armády

Vývoj a výroba bodáka vz. 58

• Výroba bodáka sa rozbehla súčasne s výrobou samopalu vzor 58. Autorom designu bodáka bol Jiří Čermák. Prvú dodávku dostala armáda začiatkom roku 1960. Bodák bol od začiatku koncipovaný tak, aby bolo možné jeho použitie jednou rukou všade tam, kde z akéhokoľvek dôvodu situácia neumožnila nasadenie bodáka na samopal. Čepeľ je skrátená tak, aby jej dĺžka vyhovovala pri boji zblízka pri držaní rúk. Je štíhla, ale dosť silná so stredovým hrotom a krátkym falošným ostrím, obojstranne odľahčená žliabkom. V chrbte rukoväte je drážka na nasadenie na koľajničky s ozubom na spodku hlavne samopalu.
• V priebehu rokov sa bodák vyrábal v niekoľkých variantoch. Všetky mali rovnaké rozmery, líšili sa iba menšími zmenami a detailmi v priebehu výroby. Výrobcom bodáka bola Česká zbrojovka Uherský Brod, ktorá vyrábala aj samopaly. Tu sa bodáky tiež kompletovali, pretože črienky a pošvy vyrábali iní výrobcovia. Bodáky sa spočiatku pracne vyrábali z výkovkov, po prvej vzhľadovej inovácii už technikou presného liatia. Dohotovenie sa vykonávalo trieskovým obrábaním, leštením a černením. Výrobu bukového dreva na samopaly a bodáky zaisťoval Drevársky závod Litovel. Prvý model bodáka mal črienky rukoväte vyrobené z hranola bukového dreva a bol tým dosť odolný. Bukové črienky nemali zvonku žiadne značenie, po ich demontovaní je však možné vidieť vo výreze črienky pre rap vyrazené dva skrížené meče a značku OTK.
• Asi dva roky po začiatku výroby nahradil drevo na samopaloch materiál lisovaný z drevotrieskového buku, spojený formaldehydovým resolom. Tento materiál bol vyvinutý v závode Bučina Zvolen az tejto masy sa tiež začali vyrábať rúčky bodákov. Strenky sa vyrábali z dvoch polovíc, lepených k sebe epoxidovou živicou. Pretože pevnosť lepenia sa ukázala ako nedostatočná, muselo dôjsť časom k poisteniu jedným nitom. Druhým nitom bol väčšinou bodák opatrovaný vo Vojenskom opravárenskom závode (VOZ), pri uvoľnení lepeného spoja. Zaujímavé exempláre sú tie, kde pre nedostatok pôvodných črienok na tento typ došlo k navarovaniu predĺženej stopky rukoväte a osadeniu črienok posledného typu.
• Na uľahčenie manipulácie s bodákom došlo v 70. rokoch k pretiahnutiu priečky dole v záštite v tvare štíhleho nosca, ktorý zabraňoval skĺznutiu dlane. Zároveň poskytoval lepšiu oporu pri použití bodáka jednoruč. Aj tento tretí variant je s krátkym rapom, oválne vybranie v rape však bolo o 10 mm dlhšie a 2 mm širšie ako u predchádzajúcich dvoch variantov. Paradoxne sa neriešil problém s uvoľňovaním črienok a črienky sa opäť len lepili. Neskôr sa istili jedným nitom a ďalší jeden až dva sa pridávali postupom výroby a pri opravách vo VOZ, niekedy kuriózne do stredu alebo na koniec rúčky, zrejme podľa rozsahu poškodenia lepeného spoja. Tento tretí variant bodáka sa vyrábal technikou presného liatia. Keďže vojaci nemali radi vojenskú službu, nesprávali sa pekne k výstroju a výzbroji, as bodákmi sa často hádzalo. Dochádzalo tak často k zlomeniu rúk tam, kde končil krátky rap rukoväte. Preto sa pristúpilo k štvrtému variantu bodákov. Došlo k predĺženiu rapa bodáka po celej dĺžke rukoväte, rap navyše prečnieval asi o 5 mm cez koniec črienok hlavne preto, aby pri náraze vrhnutého bodáka na cieľ opačným koncom nebol dosadnutý na črienku, ale na predĺžený rap. Bodáky boli od výroby tupé ak ich nabrúseniu malo dôjsť údajne až v prípade vojny. Objavovali sa aj brúsené bodáky, ale tie boli určené pre špeciálne jednotky. Bodák bol tupý preto, že už Nemci počas vojny prišli na to, že bodák s tupým ostrím spôsobuje horšie liečiteľné rany, než bodák ostrý. Vyradenie vojaka po bodnutí neostreným bodákom je dlhšie, než po rane bodákom naostreným. Bodák bol určený na bodnutie, nie na rezanie.

Pošvy

• Pošva pri bodáku je celokožená, zošitá z troch vrstiev hovädzej prírodnej kože a pri hrote je z oboch strán zosilnená ďalšou vrstvou. Zošitie je istené nitmi. Závesné pútko je postavené šikmo k pošve, takže bodák je umiestnený na opasku v uhle asi 40 stupňov. Väčšina pošv je šitá na umiestnenie na ľavej strane opasku, ale vyrábala sa aj verzia pre ľavákov. Jeden z variantov pošvy má závesné pútko šité ako samotný kus; k pošve je našité a nanitované piatimi nitmi. Túto pošvu vyrábal prvý výrobca pošev GALANTA. Ďalším výrobcom bol podnik KOZAP, ktorého výrobky sa okrem značenia líšili tým, že pútko bolo už šité ako súčasť zvršku, prešívanie nebolo tak dôkladné, ale istilo ich šesť nitov. Tento vzor zostal zachovaný aj v poslednej fáze výroby u všetkých ostatných výrobcov. Potom prevzali výrobu Kožiarske závody Liptovský Mikuláš a potom firma SNAHA Karlovy Vary, ktorá sa v záverečnej fáze výroby pošvy (po revolúcii) delila o zákazku s podnikom EPRUZ. Pošvy firmy EPRUZ sa vyznačovali horšou kvalitou spracovania, menej kvalitnou kožou a zapínaním na patentový cvok. Armádni regulovčíci a hradná stráž mali pošvy šité z bielej lakovanej kože. Chemické vojsko malo zvláštnu pošvu zo zelenej pogumovanej tkaniny bez akéhokoľvek zosilnenia.

Bajonet (z francúzskeho slova „baïonnette“) prípadne bodák, predtým aj bodlo, je bodná, prípadne aj sečná zbraň podobná nožu alebo dýke, upevňovaná k hlavnej dlhej ručnej strelnej zbrane najmä pušky, aby ju bolo možné v prípade potreby použiť na napadnutie nepriateľa alebo obrane nositeľa tejto strelnej zbrane. V súčasnosti ide o zbraň skôr zriedka a väčšinou iba núdzovo využívanú (väčšinou keď dôjde munícia a je nutné bojovať primitívnymi manuálnymi technikami v súbojoch muža proti mužovi, taký súboj je obvykle vedený nielen bajonetmi či nožmi, ale aj poľnými lopatkami či inými vhodnými predmetmi). Moderné bajonety môžu väčšinou plniť aj iné funkcie, napríklad bojového noža alebo nožníc na strihanie drôtu.

Potom, čo bol do výzbroje československej armády zavedený sovietsky náboj 7,62 × 39 mm vz. 43 av roku 1954 bol výskum presunutý do Konštrukty Brno, boli vypracované nové takticko-technické požiadavky a vývoj zbrane bol roku 1956 znovu zahájený pod krycím názvom „Koště“. Hlavným riešiteľom tejto úlohy bol ustanovený Jiří Čermák, s ktorým na tomto projekte spolupracovali predovšetkým Ing. Bohuslav Novotný, Henrich Jakubec a Karol Vystrčil. V roku 1958 získala zbraň čestný diplom na výstave Expo 58. Napriek tomu, že ešte neprebehli vojskové skúšky bolo armádou 29. 1. 1959 vydané povolenie na začatie sériovej výroby a 10. 2. 1959 bola táto zbraň rozkazom ministra národnej obrany2 ako samotná. 58. 120 kusová overovacia séria bola dokončená až po tomto dátume a následne od marca do júna 1959 prebiehali vojskové skúšky.

Samopal vzor 58

7,62 mm samopal vzor 58 (tiež nazývaný Sa vz. 58) je československá útočná puška vyrábaná Českou zbrojovkou Uherský Brod, určená na ničenie živej sily a ľahko obrnených cieľov. Pracuje na princípe odoberania plynov z hlavne a môže strieľať jednotlivými ranami alebo dávkou. Používa puškový náboj stredného výkonu 7,62 × 39 mm vz. 43, zásobník je konštruovaný na tridsať nábojov. Je vo výzbroji slovenskej armády a slovenskej polície, v českej armáde bol používaný do roku 2011. Terminologicky nesprávne je vzor 58 označený ako samopal, pričom podľa súčasnej terminológie ide o útočnú pušku.

Vývoj SA58

Po ukončení 2. svetovej vojny začali Česká zbrojovka a Zbrojovka Brno pracovať na návrhu zbrane vychádzajúcej z nemeckej útočnej pušky StG 44 Sturmgewehr a jej munície 7,92 × 33mm Kurz. Pretože mal v tej dobe väčšiu prioritu vývoj nového samopalu (Sa 23/25), o projekt nebol zo strany vojenskej správy záujem. Po zavedení náboja 7,62 × 25 mm Tokarev vojenská správa trvala na úprave existujúcich samopalov Sa 23/25 na muníciu 7,62 × 25 mm Tokarev. Výsledkom bol samopal Sa 24/26, prijatý 11. 6. 1951 do výzbroje československej armády. V roku 1953 boli vypracované takticko-technické požiadavky na „univerzálnu ručnú zbraň pechoty“. Bola požadovaná účinná streľba na 400 ma dobrá presnosť streľby. Hmotnosť mala byť max. 3,5 kg a zbraň mala byť konštruovaná na náboj 7,62 × 45 mm vz. 52.

Boli vypracované tieto projekty:

• ZK 503 (konštruktéri bratia Kouckí zo Zbrojovky Brno)
• ČZ 522 (konštruktér Jiří Čermák z Českej zbrojovky)
• ZB 530 (konštruktér Václav Holek zo Zbrojovky Brno)

Varianty:

• 7,62 Sa vz. 58 P (pechotné, tzv. pádlo) – s pevnou pažbou.
• 7,62 Sa vz. 58 V (výsadkový, tzv. kosa, predtým slangovo nazývaný sklopka) – so sklopnou ramennou opierkou.
• 7,62 Sa vz. 58 Pi – (pechotná, teda s pevnou pažbou as infraďalekohľadom) – s bočnou lištou na upevnenie zameriavacieho infraďalekohľadu NSP-2, tlmičom plameňa a dvojnožkou upevňovanou na nosič mušky (miesto bodáka).
• CZH 2003 Šport; SK 858 Tactical – semiauto varianty zbrane určené na civilné účely. Konštrukčne ide o totožnú zbraň s upraveným spúšťovým mechanizmom, ktorý neumožňuje streľbu dávkou, ale iba jednotlivými ranami.
• Malorážka a adaptér .22 LR pre VZ 58 – semiauto variant zbrane určený na športové a cvičné účely. Malorážka vykazuje rovnaké rozmery a ovládanie ako pôvodný VZ 58, strieľa zo zadnej polohy záveru. Malorážkový adaptér je určený pre všetky varianty a kalibru pušiek odvodených z VZ 58. Konštrukčne sa zhoduje s malorážkou, záverový mechanizmus malorážky je teda použiteľný ako malorážkový adaptér (po doplnení o vložnú komoru so sponou, resp. o vložnú hlaveň). Zbraň vyvinula a vyrába česká spoločnosť Highland Arms.
• AP-67 - prerážaná verzia na muníciu 7,62 × 51 mm NATO.
• AP-Z70 - prerážaná verzia na muníciu 5,56 × 45 mm NATO.

Využitie NATO variant

• Prerážané verzie samopalu vz. 58 na 7,62 x 51 mm a 5,56 x 45 mm boli tiež použité vo Valke v Afganistane. Tieto varianty sa vo vojne tak neuplatnili, pretože sa zásahom do mechanizmu zbrane jej efekt znížil. Preto bola nahradená puškami M4 a CZ BREN 2.

Bojové vlastnosti:

• Samopal 7,62 mm Sa vz. 58 je zbraň jednotlivca určená na ničenie živej sily nepriateľa streľbou, pažbou alebo bodákom najmä v boji zblízka. Ďalej ho možno použiť na streľbu na útočiace lietadlá a vrtuľníky. Prepínačom je možné prepnúť na streľbu jednotlivými ranami, alebo dávkami. Polohy prepínača sú označené „1“ (jednotlivé rany, prepínač k sebe), „0“ (zaistené, prepínač dole) a „30“ (dávka, prepínač vpred). Počet rán v dávke závisí od doby stlačenia spúšte. Prakticky je možné strieľať najkratšími dávkami po dvoch ranách – vyžaduje si to skúsenosť strelca.

Vzdialenosť účinnej streľby:

• na pozemné ciele – do 600 m
• na pozemné ciele dávkou – do 400 m
• na skupinové pozemné ciele – do 800 m
• na vzdušné ciele – do 500 m
• maximálny dostrel - 2 800 m (na celej dĺžke letu má strela smrtiaci účinok)

Príslušenstvo (ku každému samopalu vz. 58 patrí príslušenstvo):

• taška na zásobníky (sumka) 4–6 zásobníkov
• dvojnožka
• taktický uvoľňovač zásobníka
• sada spojok zásobníkov
• úsťová brzda
• tlmič
• lišta s bočnou montážou pre úchyt kolimátora
• bodák vz. 58
• puzdro bodáka
• jednotný popruh ručných zbraní
• čistenie na samopal v plátennom vrecúšku (dvojdielny vytierak, kúdeľníček, žínená kefka, vrchnák ústia, redukcia pre streľbu cvičnou muníciou, olejnička, montážny tŕň)

Porovnanie Sa vz. 58 a AK 47

Na prvý pohľad sa zdá, že je Sa vz. 58 len ďalšou kópiou slávneho Kalašnikova AK-47. To je však omyl. Konštruktéri samozrejme vychádzali z vtedy existujúcich zbraní StG 44 a AK-47, ale najdôležitejšia časť zbrane, tj. jej vnútorný mechanizmus, je kompletne odlišný a použitý systém uzamknutia záveru nebol doteraz pri zbrani tejto kategórie použitý.

Všeobecne má Sa vz. 58 vyššej kadencii rán (800 za minútu) ako AK-47 (600 za minútu). Vďaka tomu je Kalašnikov zvládnuteľnejší, avšak menej predvídateľný ako Sa vz. 58, ktorý má väčší zdvih hlavne. Vďaka väčšiemu otvoru na vyhadzovanie nábojníc je u Sa vz. 58 menšia šanca zachytenia nábojnice v komore. Celá zostava záveru tiež na rozdiel od Kalašnikova zostane po poslednom výstrele vzadu, čo pomáha vojakom určiť stav streliva. Obe zbrane sú však napriek všetkým systémovým odlišnostiam mimoriadne spoľahlivé.

Československá ľudová armáda vykonala porovnávacie testy medzi Sa vz. 58 a AK-47, ktoré mali novú zbraň s osvedčeným Kalašnikovom porovnať. Bolo vybraných niekoľko pušiek od oboch typov, tie boli rozobrané az týchto dielov boli zložené dve „nové“ zbrane. Potom bolo z každej zbrane vystrieľaných 20 000 kusov streliva. Za strelcom stáli asistenti, ktorí priebežne dobíjali zásobníky. Strelec po vystrieľaní zásobníka preto len dal ruku dozadu, dostal nový, nabil a pokračoval. Po každom treťom zásobníku ponoril celý samopal na chvíľu do suda s vodou, aby ho ochladil.

Po skončení testu boli obe zbrane rozobrané a zisťovala sa miera ich poškodenia. Obe zbrane (Sa vz. 58 aj AK 47) obstáli na výbornú. Za celú dobu testu sa u oboch vyskytla jedna závada. U Sa vz. 58 to bola prasknutá vratná pružina záveru.