Samopal 9mm MP40 s koženým popruhom Nemecko WWII sklopná pažba

Podrobný popis

Samopal 9mm MP40 s koženým popruhom Nemecko WWII sklopná pažba

Replika Samopalu MP 40 (Maschinenpistole 40), kalibru 9 mm, Nemecko 1940, 2. svetová vojna. Mechanizmus repliky je pohyblivý.

MP 40 (Maschinenpistole 40) bol nemecký samopal používaný v rokoch druhej svetovej vojny. S počtom viac ako milióna vyrobených kusov to bol najpoužívanejší samopal vo výzbroji nemeckej armády. MP 40 patril do radu samopalov MP 38, MP 38/40 vyrábaných nemeckou firmou Erma Werke, ktorú nemecká vláda poverila vývojom nového samopalu v rokoch tesne pred druhou svetovou vojnou. Pri vývoji dala firma dôraz na jeho jednoduchú výrobu. Navrhol ho konštruktér Heinrich Vollmer; aj keď je samopal niekedy nesprávne označovaný ako Schmeisser , hoci nie je známe, že by konštruktér Hugo Schmeisser do jeho vývoja zasiahol.

Nemecká firma Erma Werke v Erfurte roku 1936 skúšala nový typ samopalu „EMP 36“ používajúci mechanizmus s teleskopickým puzdrom vratnej pružiny záveru systému Vollmer, ktorý bol vybavený sklopnou ramennou opierkou, pištoľovou rukoväťou a dreveným predpažbím. Nemecká armáda sa len tesne pred druhou svetovou vojnou rozhodla zaviesť do výzbroje samopaly pre potreby tankového vojska a výsadkárov, preto bol prijatý v roku 1938 zdokonalený samopal firmy Erma pod označením MP 38 . Ten zachovával celkové usporiadanie a vonkajší vzhľad prototypu firmy Erma, ale jeho záver bol kombináciou skorších Schmeisserových konštrukcií s teleskopickým puzdrom vratnej pružiny Vollmerovho systému a spúšťový mechanizmus sa blížil riešeniu Schmeisserovho samopalu MP 28 (s vypustením voliča režimu streľby), a používal . Nie je známe kto tieto konštrukčné zmeny vykonal. Tento samopal mimo firmy Erma Werke vyrábala aj zbrojovka v rakúskom Štajeri.

Samopal sa vyznačuje hlavnou bez plášťa, pištoľovou rukoväťou a sklopnou ramennou opierkou. Má neuzamknutý, masívny záver s predzápalom. Úderníková pružina je uložená vo vnútri teleskopického systému rúrok, chrániaca ju pred znečistením. Napínacia páka záveru je umiestnená na ľavej strane. Samopal nemá prepínač spôsobu streľby a umožňuje iba streľbu dávkou. Vďaka pomerne neveľkej kadencii je možné s určitou mierou zručnosti strieľať aj jednotlivými ranami. Nízka rýchlosť paľby sa prejavuje kladne na presnosti streľby a aj vystrieľanie všetkých nábojov zo zásobníka trvá dlhšie. Je dosiahnutá pomocou pneumatického tlmiča, tvoreného odpruženým piestom v tvare tyčky, uloženým vo vnútri úderníka. Hľadie samopalu sa skladá z dvoch plátkov so zárezmi - pevného na streľbu do 100 ma sklopného do 200 m. Muška je chránená prstencovým uzáverom. Pažba samopalu je vyrobená z kovu, pod hlavnou sa nachádza hliníková lišta a výstupok slúžiaci ako opierka pri streľbe z úkrytu. Z bakelitu bola vyrobená lisovaná opierka medzi spúšťou a zásobníkom.

V priebehu výroby samopal prekonal rad úprav. Napríklad v roku 1940 masívne a nákladné telo záveru s frézovanými pozdĺžnymi drážkami bolo nahradené hladkým a lisovaným. Objímka pre zásobník, ktorá mala pôvodne na boku dva otvory, potom bola bez otvorov a nakoniec s rovnobežnými rebrami. Najpodstatnejším rozdielom bola konštrukcia poistiek. Pri rôznych modifikáciách bolo používané buď držadlo napínacej páky záveru v tvare skoby, ktoré zaisťovalo zbraň iba pri natiahnutom závere umiestnením držadla do zalomeného výrezu v tele zbrane. Alebo valcové držadlo s čiapočkou, ktoré mohlo účinne blokovať záver aj v prednej polohe.

Počas 2. svetovej vojny boli skúšané aj samopaly MP 40 s úpravou pre nasadenie zdvojeného zásobníka (štandardné dva zásobníky boli umiestnené vedľa seba a po vystrieľaní nábojov z prvého sa druhý presunul na jeho miesto).

História zbrane:

Modely:

MP 36

Prvý prototyp z roku 1936 na rozdiel od ďalších modelov má zásobník zo strany. Sú dva kusy jeden v Prahe v múzeu a jeden je u súkromného zberateľa.

MP 38

Prvá verzia vyrábaná od roku 1938 do roku 1940.

MP 38 (L)

Vyľahčená verzia vyrábaná v menšom množstve v roku 1938 s telom zbrane z ľahkej zliatiny ( L - Leichtmetall) .

MP 38/40

Verzia vyrábaná v roku 1940.

MP 40

Verzia vyrábaná od roku 1940 do roku 1944 . Technologické zjednodušenie a zlacnenie výroby. Puzdro záveru nahradené lisovaným. Najpočetnejšia masovo vyrábaná verzia.

MP 41

Modifikácia s drevenou pažbou namiesto sklopnej ramennej podpery vyrábaná od roku 1941 do roku 1942 . Možnosť streľby dávkou aj jednotlivými ranami. Vyrábané firmou Haenel v Suhle v pomerne malej sérii. Nebol oficiálne zaradený do výzbroje nemeckej armády. Používaný bezpečnostnými zložkami, vojskami SS a exportovaná do zahraničia. S počtom 2000 kusov to bol od roku 1944 najrozšírenejší samopal vo výzbroji armády Slovenského štátu.

MP 40 II. model

Táto verzia sa vyrábala od roku Od roku 1942 do roku 1944. V podstate malá modernizácia MP 40.

MP 45

Bol prototyp útočnej pušky vychádzajúci z MP 40 z roku 1945, ktorá používala náboj 7,92x33 mm Kurz. Preto útočná puška. Samopal používa iba pištoľové náboje.

Na začiatku vojny mali nemecké poľné jednotky vo výzbroji 8773 týchto samopalov. Prvá výrobná verzia MP 38 bola použitá pri invázii do Poľska. Používali ho hlavne výsadkári, či velitelia čiat pechoty a prednostne ním boli vyzbrojované jednotky SS. Pre svoj malý dostrel bol vhodný na boj v mestách av zákopoch. Jeho nevýhodou bol dlhý zásobník, ktorý sťažoval streľbu v ľahu.

zdroj: www.wikipedia.cz

• vyrobené podľa originálu
• pohyblivé súčasti (možno natiahnuť, vysunúť zásobník atď.)
• vyrobené z kovu, plastu
• kvalitné prevedenie
• neschopné streľby!!!

Upozornenie:

Nejedná sa o detské hračky. Nezodpovedné zaobchádzanie môže mať za následok trestné stíhanie podľa platných zákonov.

Hmotnosť: cca 3,66 kg

Rozmer: cca 64 x 29 cm

Výrobca: Denix