Spodky podvliekacie bavlnené 50. roky ČSLA originál

Kód: 83681110 836811102 83681117 83681119 Zvoľte variant
Neohodnotené
€8,13 €6,72 bez DPH
Skladom Skladom Skladom Skladom Zvoľte variant
Variant
Môžeme doručiť do:
22.11.2024 22.11.2024 22.11.2024 22.11.2024 Zvoľte variant

Originálne bavlnené spodky používané bývalou Československou ľudovou armádou v 50. rokoch 20. storočia.

Detailné informácie

Podrobný popis

Spodky podvliekacie bavlnené 50. roky ČSLA originál

  • pružné podvliekacie spodky bývalej Československej ľudovej armády (ČSLA)
  • pochádzajúce z výstroja z povojnového obdobia 50. rokov podľa paktu Varšavskej zmluvy
  • pružný pás a pružné pletené manžety nohavíc
  • sťahovacia šnúrka v páse
  • otvorený rázporok s krytím (môže sa líšiť)
  • príjemný bavlnený elastický a savý materiál
  • značené symbolom skrížených mečov
  • dlhodobo skladovaný tovar (nepoužitý, zaprášený, rôzne farebné odtiene a vzhľadové vady)

Materiál: 100% bavlna

Farba: krémová / svetlo hnedá

Výrobca: Pletárske závody (KHB) Karla Havlíčka Borovského ,,národný podnik“ (súčasný PLEAS as), a ďalší výrobcovia Československa

Údržba: pranie pri maximálnej teplote 60°C

Armádny originál

VEĽKOSŤ VI V-II V-III V-IV 88/100 88/110 90/90 94/100 94/110 94/120 108/100 108/110 108/120
Obvod pása v cm 90 95 100 105 88 88 90 94 94 94 108 108 108
Dĺžka v cm 105 105 114 98 100 110 90 100 110 120 100 110 120
Dĺžka od rozkroku v cm 65 65 68 59
- prvá miera obvodu pása je meraná bez roztiahnutia gumy v páse
- druhá miera obvodu pása je meraná pri maximálnom roztiahnutí gumy v páse
Jedná sa o orientačné miery oblečenia, nie tela

Československá ľudová armáda

Československá ľudová armáda (skratka ČSLA; tiež slovensky Československá ľudová armáda, skratka ČSĽA) bola ozbrojená sila Československej republiky (od roku 1960 Československej socialistickej republiky), ktorá tento názov niesla v rokoch 1954-1990. Od roku 1955 bola ČSLA súčasťou vojsk Varšavskej zmluvy.

Dňa 14. marca 1990 bolo meno armády zmenené odstránením prívlastku „Ľudová“ na „Československá armáda“. Tá bola po rozpade Československa dňa 1. januára 1993 rozdelená na Armádu Českej republiky a Armádu Slovenskej republiky.

Vznik ČSLA

Dňa 25. mája 1945 bola schválená Dočasná organizácia československých ozbrojených síl, podľa ktorej došlo k reorganizácii československej armády. Vojaci, ktorí bojovali proti nacizmu na všetkých frontoch druhej svetovej vojny, sa postupne vracali. Územie Československa bolo rozdelené na štyri vojenské oblasti, v ktorých postupne vzniklo vyše 16 peších divízií, ktoré dopĺňali tankový zbor a delostreleckú divíziu. Československý I. zbor, ktorý slúžil pod sovietskou kontrolou, sa stal 1. československou armádou, potom sa stal 1. vojenským obvodom. Počiatočný optimizmus ohľadom plánov na obnovu armády vystriedala dezilúzia, prameniaca z rozbitej povojnovej ekonomiky a nedostatku ľudských a materiálnych zdrojov. Československá armáda bola po vojne poverená vyhnaním Nemcov a Maďarov a podieľala sa aj na pomoci národnému hospodárstvu. Jednotky Zboru národnej bezpečnosti sa navyše zúčastnili bojov proti Organizácii ukrajinských nacionalistov.

Po februári 1948, kedy sa ujala moci Komunistická strana Československa, došlo k významným zmenám v armáde. Viac ako polovica dôstojníkov začala byť prenasledovaná rovnako ako vojaci a mnohí boli nútení odísť. Politické procesy sa zameriavali hlavne na vojakov, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne v západnej Európe, ale paradoxne došlo aj k prenasledovaniu vojakov bojujúcich vo vojne na východnom fronte. Armáda sa plne dostala pod moc komunistickej strany av roku 1950 došlo k zásadnej reorganizácii sovietskeho modelu a vojenské oblasti boli rozpustené. V roku 1951 bola podpísaná medzi Československom a Sovietskym zväzom Dohoda o spôsobe a podmienkach vysporiadania dodávaného vybavenia a materiálu poskytovaná pôžičkou ZSSR vo výške takmer 44 miliónov rubľov na nákup vojenskej techniky, najmä lietadiel a radarov. Došlo k nárastu šírenia a zvýšeniu počtu vojakov armády, ktorá od roku 1953 dosiahla viac ako 300 000.

V období Československej socialistickej republiky organizovala Československá ľudová armáda na Letné pravidelné prehliadky Dňa víťazstva. Prvá prehliadka sa konala v roku 1951 a odvtedy sa konala každých päť rokov, 9. mája až do roku 1990. Prehliadka tiež pripomínala pražské povstanie. Posledná z týchto prehliadok sa konala v roku 1985. Kde domov môj a Nad Tatrou sa blýska (československá štátna hymna) hrali zhromaždené kapely na prehliadke a potom nasledovala štátna hymna Sovietskeho zväzu. Prehliadky sa konali aj v Bratislave.

História spoločnosti PLEAS as

1873
Už v roku 1873 založil Josef Mahler vo vtedajšom „Deutsch Brod“ firmu „Umelé farbiarstvo a výroba všetkých druhov bavlny a vlny na pletenie a tkanie“ ao štrnásť rokov neskôr došlo k zlúčeniu s ďalšou pletárskou firmou Jana Veselého „Továreň na tovar štrajkový“. Vyrábal sa najrôznejší sortiment výrobkov – od pančuchového tovaru a ponožiek cez rukavice až po výrobky z bavlny a umelého hodvábu.

1939
V roku 1939 vznikla nová spoločnosť pod názvom „Pleas as, továreň na pletený tovar a pletacie stroje“ a od roku 1940 je značka „Pleas“ oficiálne zaregistrovaná ako ochranná známka.

1945
K znárodneniu došlo v rokoch 1945–1948 a od roku 1949 sa podnik volal „Pletárske závody Karla Havlíčka Borovského, národný podnik“.

1967
V roku 1967 sa vrátila tradičná značka Pleas do názvu firmy po premenovaní na „Pleas, pletárske závody, národný podnik“ a Pleas sa stal jedným z najväčších textilných koncernov v ČSSR.

1994
V roku 1994 bola založená akciová spoločnosť „PLEAS as“, ktorú o rok neskôr prevzala firma Schiesser Holding so sídlom vo Švajčiarsku. Po realizácii rozsiahlych investičných a sanačných opatrení vyrába firma opäť už dlhé roky v režime tzv. plnej práce – teda od zhotovenia režného úpletu až po finálne zabalenie hotového konfekčného výrobku. Spoločnosť PLEAS as zaisťuje teraz prácu viac ako 700 zamestnancom.

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Len registrovaní používatelia môžu pridávať príspevky. Prosím prihláste sa alebo sa zaregistrujte.

Nevypĺňajte toto pole: