Topánky zimné kožené kanady so zipsom a kožušinou dôstojnícke ČSLA originál

Podrobný popis

Topánky zimné kožené kanady so zipsom a kožušinou dôstojnícke ČSLA originál

• Originálna vojenská zimná zateplená vyššia obuv pre dôstojníkov Československej ľudovej armády.
• Vysoké zimné topánky zapínané z bočnej strany na kovový zips na pohodlné obúvanie.
• Kovový zips je z vnútornej strany chránený légou.
• Sťahovanie v hornej časti topánok koženým remienkom s kovovou prackou.
• Dvojito prešité švy zvyšujúce odolnosť.
• Vnútorná hrejivá kožušina z jemnej a mäkkej plyšu.
• Vyrobené v priebehu 80. rokov 20. storočia z vysoko kvalitnej prírodnej hovädzinovej usne hnedej farby v Československu národným podnikom Svit, súčasne známy ako renomovaný výrobca obuvi Prabos.
• Zánovný stav (topánky sú nepoužité, nesú stopy dlhodobého skladovania ako sú drobné odreniny, ľahké deformácie a vzhľadové vady, zaprášené, kožušiny bez poškodenia, v peknom stave viď. fotografie, vyradené z armádnych zásob).

Farba: tmavo hnedá

Materiálové zloženie: prírodná useň (pravá hovädzia koža), gumová guma, syntetická plyš, kov

Hmotnosť: cca 1,888 g (veľkosť 260/27)

Výrobca: Prabos Slavičín ( Svit np)

Armádny originál

Prabos Slavičín (Svit np): Najväčší československý výrobca obuvi s tradíciou od roku 1860.

História spoločnosti Prabos plus sa začala písať v Slavičíne takmer pred 170 rokmi, výstavbou garbiarne pánom Jozefom Pivečkou v roku 1860. Z dobových zápisov sa dozvedáme, že v Slavičíne bolo v tomto období 16 obuvníkov a remenárov. Ich výrobky sa využívali prevažne v poľnohospodárstve. Garbiareň postavená v blízkosti potoka Lukšinka mala ideálne podmienky pre svoju činnosť. Na začiatku tu pán Pivečka pracoval so svojim bratom Jánom, dvoma učňami a občas tiež využíval služby nádenníkov. Vyrobené kože sa predávali na jarmokoch a práve miestnym obuvníkom a remenárom. Cieľom výroby v Pivečkovej garbiarni bolo vyrobiť čo najkvalitnejší produkt, ktorý by uspokojil aj najnáročnejšieho zákazníka. Už vtedy boli položené základy filozofie aj dnešného podniku Prabos plus. V roku 1893 syn Ján garbiareň rozšíril, dovybavil novými strojmi a technológiami, dovoľujúcimi prejsť z remeselnej na strojovú výrobu, čo sa dnes považuje za prvý míľnik budúceho rozvoja firmy. K najväčšiemu rozvoju a rozkvetu podniku však dochádza pod vedením syna Jána Pivečku, Jána juniora, ktorý sa vzdelával v školách v Brne, Nemecku, Švédsku av niekoľkých ďalších podnikoch v Čechách. Po jeho nástupe do vedenia podniku, explodovala výstavba novej garbiarne. Súčasťou komplexu bola aj kotolňa, ktorej komín je dominantou mesta Slavičín. Výstavba bola dokončená v roku 1913. Výstavba novej továrne, zmenené technologické postupy a novo zakúpené stroje, naďalej zvyšovali kvalitu hotových usní. Výrobky Pivečkovej garbiarne sa stali synonymom najvyššie dosiahnutej kvality robených usní v širokom okolí. To, že Ján bol odborníkom na výrobu usní a povesti o kvalite jeho výrobkov sa šírili široko ďaleko, neušli pozornosti Tomáša Baťu v Zlíne. Ten sa s Jánom v roku 1915 dohovoril na výstavbe Baťovej garbiarne v Otrokoviciach, na tú dobu najväčšej garbiarne na Morave. Počas I. svetovej vojny sa Pivečkovi nedarilo. V roku 1918 dokonca musel výrobu zastaviť. K znovuobnoveniu výroby v garbiarni došlo až v roku 1919, po smrti továrnika Jána Pivečku, pod vedením jeho syna Jána. Ten rozšíril garbiarsku výrobu o výrobu ťažkej obuvi. Tu môžeme registrovať druhý míľnik, ktorý doviedol spoločnosť až do dnešných dní. Po dvoch ťažkých rokoch sa Pivečkove usne a teraz už aj topánky, stali symbolom kvality a začali sa predávať po celej Európe, dokonca aj do Britskej Indie alebo Belgického Konga. Objednávky sa vŕšili, počet zamestnancov sa zvýšil z dvoch desiatok na 250 a Ján bol tak nútený rozšíriť výrobu a výrobné priestory. K zahájeniu prác na novej hale došlo v roku 1929. K ďalšiemu postupnému rozširovaniu továrne došlo v roku 1936 a 1939. Bývalá Pivečkova garbiareň sa rozrastala v mohutný podnik aj napriek zložitej situácii v Protektoráte a podnik prinášal na trh nové výrobky pod obchodným názvom Japis. Japis získaval v tom čase aj zákazky na výrobu vojenskej obuvi pre Wermacht. Rokovania o výrobe a predaji tejto obuvi boli veľmi zložité, pretože Nemci mali veľmi zlé skúsenosti s kvalitou vojenskej obuvi z Protektorátu. Vďaka týmto zákazkám sa však zamestnanci naučili vyrábať vojenské topánky, čo firme pomohlo prežiť ťažké obdobie. Jánovi sa podarilo udržať chod podniku po celú dobu vojny a aj po jej skončení nemal podnik núdze o objednávky. Výroba vojenských topánok je ďalším dôležitým míľnikom v histórii súčasného závodu. Po oslobodení Slavičína v roku 1945 rumunskou armádou, prichádza gén. Sloboda. Tomu Ján ponúka ukryté vojenské topánky. Generál Sloboda prijíma a následné finančné plnenie pomohlo naštartovať výrobu civilnej obuvi pre obyvateľstvo. Firma Japis aj naďalej pokračovala v dodávkach vojenskej obuvi, tentoraz pre Ministerstvo národnej obrany ČSR. V roku 1948, presne 1. marca, bola firma Japis znárodnená a od roku 1949 sa stala súčasťou národného podniku Svit. Koželužská výroba skončila v Slavičíne v roku 1950 a podnik vyrábal vojenskú a pracovnú obuv v rámci Svit np (národný podnik).